Gregor vybalil espresso kávovar a chvíľu sa kochal jeho chrómovým leskom. Tento dizajn je skutočne nadčasový, povedal mu v obchode predavač. Nadčasové veci mám rád, povedal si Gregor, človek potrebuje v živote nejaké nemenné body. Kožené kreslá, starožitné hodiny a celokovové nezničiteľné kávovary.
Díval sa na svoj deformovaný odraz v hladkom povrchu prístroja. Nebolo by to zlé, len si nebol istý, či sa odtieň kravaty hodí k novému obleku. Odkedy to nemôže konzultovať s Lolou, nemá istotu, čo je správne. Odkiaľ to vlastne ženy vedia, ktorá kombinácia farieb je prípustná a ktorá nie? Gregor to nikdy nedokázal presne povedať, ale vedel, kedy je to dokonalé, aj na iných mužoch, ako keď aj ten, kto nemá absolútny sluch, vie, že niekto dostal hlas od boha. V tomto prípade to väčšinou znamenalo, že ten chlap má ženu, ktorej na ňom ešte záleží.
Gregor preložil kávovar na skrinku oproti oknu a hľadal zástrčku. Musí povedať sekretárke, aby kúpila predlžovačku a nejako to doriešila. Neznášal návody na použitie kuchynských výrobkov a neznášal ani ich rozmiestňovanie v priestore. Stačí, keď na ne zarobí a zistí, že ich potrebuje.
- Koľko to stálo? – ozval sa za Gregorovým chrbtom Demeter. - Dvadsať tisíc?
- Takáto krása iba za dvadsať? – otočil sa naňho Gregor.
- Tak koľko?
- Uvidíš faktúru u účtovníčky, - povedal Gregor.
- Byť na tvojom mieste, tak sa so svojím spoločníkom nerozprávam takto, - povedal Demeter.
- Byť na mieste môjho spoločníka, tak si dobre uvedomujem, že byť mojím spoločníkom je mimoriadne výhodné a pokojne ma nechám kupovať aj pätnásť kávovarov za mesiac.
- Prečo myslíš, že je to také výhodné?
- Ty nevieš?
- Pretože sa vždy zo všetkého dostaneš?
- A nie?
Demeter si sadol na voľnú sekretárkinu stoličku. Mal príliš zatiahnutý uzol na škaredej kravate. Ako vždy. To doteraz nevidel žiaden film s Clooneym, aby to vedel lepšie odhadnúť? Bol bledý a farbou tváre splýval s béžovou košeľou, akoby ho celého predávali v obchode s oblekmi, s tridsaťpercentným zlacnením, pretože nejde príliš na odbyt. Áno, konkrétne Demeter má napríklad ženu, ktorej na ňom záleží, ale tá žena proste nemá vkus.
- Hej, zo všetkého sa vždy dostaneš, až je to divné, - povedal Demeter. - Podpísal si zmluvu s diablom?
- Zatiaľ nie, - povedal Gregor. – To mám v zálohe, keby došlo k najhoršiemu. Chceš kávu?
- Chcem.
- Tak si prečítaj návod a urob aj mne, - povedal Gregor.
- Tebe fakt odtrnulo, Gregor, - povedal Demeter. – Dobre že to tvoje znovuvzkriesené ego nevyvalí okná.
- Čo máš proti môjmu egu? – spýtal sa Gregor.
- Ťažko sa vedľa neho žije.
- Tak tu neseď, máš svoju kanceláriu.
Gregor vybral zo škatule záručné listy, hodil ich na stôl a škatuľu položil k odpadkovému košu.
- A čo Lola? - spýtal sa Demeter.
- Nič nové, - povedal Gregor.
- Ja na tvojom mieste by som o ňu bojoval viac.
- Nie si na mojom mieste.
Na stole sekretárky zazvonil telefón. Demeter sa pritiahol na stoličke k telefónu a zadíval sa naň.
- Čo mám stlačiť? – spýtal sa.
- Tipni si.
- Nemôžeš mi to povedať?
- Ja na tvojom mieste by som rozmýšľal viac, - povedal Gregor a stlačil niečo na telefóne.
- Ty si ale sviňa, - povedal Demeter, zdvihol slúchadlo a ozval sa doň: - Počúvam.
- Je tam inžinier Nebeský?
Demeter zdvihol slúchadlo do výšky a Gregor si ho vzal.
- Dobrý deň, tu je vrátnica. Práve tu bol váš syn a nechal vám tu balík, tak si ho tu nezabudnite.
- Ako vyzerá? – spýtal sa Gregor.
- Taký vysoký, chudý, zišlo by sa ho ostrihať, - povedal vrátnik.
- Ten balík!
- Červený potrhaný papier, zlatá mašľa.
- Kde je teraz?
- Tuto ho mám pod stolíkom.
- Môj syn! Je ďaleko?
- Teraz vyšiel, vlečie sa jak galejník.
- Tak za ním vybehnite a zadržte ho, nech ma počká dole, hneď som tam!
Elvisova postava stojaca pri prepážke vrátnika ostentatívne nevyjadrovala celkom nič, len istú mieru netrpezlivosti, akoby ho už každú chvíľu mali teleportovať niekam, kde je lepší vzduch. Dve mikiny s kapucňou, batoh vzadu a šál vpredu vyzerali ako dobre premyslené chrániče pred zvyškom sveta.
- Ahoj, - povedal mu Gregor.
- Ahoj, - povedal Elvis.
- Prečo si to doniesol späť? Bolo to k narodeninám, - povedal Gregor.
- Neoslavujem ich. Nemal si mi to posielať. Hovoril som ti to, - povedal Elvis.
- Ani darček si nemôžeš zobrať?
- Nie.
Vrátnik za prepážkou nesúhlasne pokrútil hlavou. Gregor zachytil jeho pohľad, ale vedel, že by nebolo prezieravé zapojiť sa do neoficiálneho spolku pohoršených dospelých, zvlášť nie s vrátnikom a zvlášť nie teraz, keď Elvis čaká len na to, aby sa mohol definitívne zaťať. Gregor sa rozhodol, že mu nedá príležitosť, tak ho odviedol pár krokov bokom.
- Nechceš ísť na chvíľu hore? – povedal Gregor. – Máme nový kávovar a nikto ho nevie obsluhovať, ty by si si s ním určite vedel poradiť.
- Ponáhľam sa.
- Ani na jednu kávu nemáš čas? Nevideli sme sa mesiac.
- Nie, len som ti to chcel priniesť a zase musím bežať.
- Myslel som si, že ťa to poteší, keď tak rád hráš hry, - povedal Gregor.
Elvis si vzdychol.
- Čo? – spýtal sa Gregor.
- Áno, rád hrám hry, - povedal pomaly Elvis, akoby to vysvetľoval niekomu mierne retardovanému. – Hrám ich na konzole Playstation 2, ktorú mi pred dvomi rokmi kúpila mama a dedo. Ty si mi teraz kúpil tiež Playstation 2, to znamená, že už dva roky si nebol v mojej izbe takým spôsobom, aby by si vnímal, čo sa tam deje.
- Nebol som tam, lebo som zarábal peniaze napríklad aj na obidve tvoje konzoly! - povedal Gregor podráždene.
- Nebol si tam, lebo si okrem zarábania peňazí potreboval stihnúť aj iné záležitosti! - povedal Elvis.
- Nedovoľuj si, lebo ti jednu strelím, - povedal Gregor.
- Len si poslúž! - povedal Elvis.
Nemá zo mňa strach, uvedomil si Gregor. Pokojne by sa nechal aj zmlátiť a cítil by sa pri tom ako víťaz.
- Nechcem ťa biť, - povedal Gregor. - Som zahnaný do kúta. Urobil som chyby a teraz čo? Teraz mám byť doživotne univerzálnym vinníkom?
- Tak sa ospravedlň, - povedal Elvis.
- Komu?
- Mame. Dedovi. Mne. Tej ženskej, čo skoro umrela.
- Ako to vieš?
- Od deda. Ten to vie od mamy.
- To môžu byť veľmi tendenčné informácie, - povedal Gregor.
Elvis sklamane pokýval hlavou. Okolo prešli nejakí ľudia, ktosi Gregora pozdravil.
- Môžem už ísť? - spýtal sa Elvis.
- Nie, neskončili sme, - povedal Gregor.
- Tak sa ospravedlň.
- To Playstation je ospravedlnenie.
- Ospravedlnenie sa nedá zaplatiť zlatou kreditkou.
- Čo ty vieš o ospravedlneniach!
- Môžem už ísť?
- Neopakuj to stále, čo si nenormálny?
- Áno, som.
- Myslel som si to.
Stáli oproti sebe a dívali sa na seba. Elvis mal oči, ktoré stále viac vyzerali ako tie, čo Gregor ráno vídal v zrkadle. Díval sa nimi tvrdo a nemilosrdne. Kde sa to v ňom berie? Ja som sa nikdy nestaval proti otcovi, uvedomil si Gregor. Unikal som mu, ale nevzpieral som sa. Ale ja som nemal matku, čo by mi kryla chrbát.
- V čom si nenormálny? – spýtal sa Gregor.
- Porozmýšľaj, - povedal Elvis.
- Neviem.
- Som génius, - povedal Elvis.
- Génius? - spýtal sa Gregor. - V akom zmysle?
- Keď sa pýtaš takto, zbytočne by som ti to vysvetľoval.
- Mama o tom vie?
- Áno.
- Prišla na to sama?
- Povedal som jej to.
- A čo ona na to?
- Že si túto informáciu mám nechať pre seba, lebo priemerní a závistliví to buď nepochopia, alebo m
Maxim E. Matkin viac od autora »
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Devätnásta kapitola – Tajomstvá sú ako teplý plášť
Dvadsiataprvá kapitola – Vďaka ti, láska moja, že si
Osemnásta kapitola – Vlastná krv
Sedemnásta kapitola – Diera v srdci ako zrnko ryže
Šestnásta kapitola – To spláchol čas a preliate slzy