Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ester Ralbovská | 9.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Müslím na poriadny život

Blank

Každého raz postihne záchvat, v zápale ktorého sa rozhodne presedlať na poriadny život. Ak máte cez tridsať a záchvat ešte neprišiel, očakávajte to najhoršie. Videla som zopár ľudí, ktorých to šľahlo tak, že sa viac nespamätali.

Istý čas som sa delila o kuchyňu s devou, ktorá si traumu z rozchodu liečila makrobiotickou stravou. Mimoriadne smradľavou makrobiotickou stravou. Vďaka svojmu zanieteniu pre správne idey si našla ženícha. Keďže sa o kuchyňu začali deliť až po svadbe, manželstvo trvalo presne toľko dní, koľko bolo volánov na nevestiných šatách. Šesťdesiatšesť.
Istý chlapík si myslel, že má takmer všetko, vrátane obrovského brucha, a rozhodol sa zabezpečiť svojim deťom atraktívneho zdravého živiteľa. Zaplatil desaťtisíc (slovom desaťtisíc korún slovenských) za desaťdňovú kúru, počas ktorej mu limuzínou denne dodávali dve plastové škatuľky veľkosti štyroch zápalkových škatuliek plné zrna a jednu termosku s čajom. Ako ináč, smradľavým čajom. Hoci veril svojej investícii, nepomohlo to. Nedozvedel sa, ako splodil ďalšie dieťa. Nedovidel cez brucho.

Ťažko sa mi to priznáva, ale aj mňa kedysi chytali záchvaty poriadneho života, ktorý mal spočívať v zdravej diétnej strave, pravidelnom pohybe a vidine superštíhleho pružného tela na konci tunela. Záchvaty sa prejavovali zbieraním zaručených diét zo všetkých dostupných časopisov a ich študovaním počas pyžamových sobôt strávených v posteli s vínom a čokoládou.
Potom ma, rovnako ako tisíce ďalších zúfalých žien, vyslobodila guru Sipeky formulovaním prevratných princípov – všetko je v hlave, takže myslieť na diétu je rovnako dobré, ak nie lepšie, ako diétu držať, a telu treba dať, čo si žiada, lebo telo je spravidla múdrejšie než naše bláznivé predsavzatia. Úbohá Sipeky potom musela napísať ďalšiu vysvetľujúcu knihu, ale kto už len verí voľným pokračovaniam? Takže jedného krásneho dňa som vyhodila hrubý šanón plný povystrihovaných diét, pohodlne sa usadila k desiatim dekom čokolády a pozorne počúvala telo, či si nevyžiada ďalších desať dekov.

Keď zavíta záchvat ku mne, mám jasno aspoň v tom, že zdravé pre moje telo nie sú nízkotučné sračky, ale plnohodnotné potraviny. Keď si telo vyžiada jogurt, viem, čo doň pridať, aby bolo telo spokojné.

Na poriadne müsli potrebujeme:
500 g ovsených vločiek
300 g orechov (rôzne druhy, len tie obľúbené)
100 g vylúpaných slnečnicových semien
200 g hrozienok
200 g sušených sliviek
200 g sušených marhúľ
200 g kokosu
pár lyžíc cukru (samozrejme zdravého, takže nejakého hnedého fair-trade-ového)
pár lyžíc masla (konkrétne dve)
veľký hlboký pekáč (do ktorého by sa aj celá hus zmestila)

Rúru vyhrejeme na 150 stupňov, takú strednú teplotu. Do pekáča nasypeme ovsené vločky, slnečnicové semená, nasekané orechy a zamiešame. Posypeme niekoľkými lyžicami cukru a navrch pokladieme kúsky masla. Zapekáme v rúre pol hodiny a každých desať minút dôkladne premiešame.
Počas prvej polhodiny dôkladne prepláchneme sušené ovocie, slivky a marhule nasekáme na kúsky veľkosti hrozienok. Do pekáča pridáme sušené ovocie a strúhaný kokos, pečieme ďalšiu polhodinu a miešame aspoň každých desať minút. Dávame pozor, či sa cukor a kokos na spodku a okrajoch nepripaľujú, ak sa nám zdá, že pripaľujú, miešame častejšie alebo polhodinu skrátime na dvadsať minút.
Upečené müsli necháme úplne vychladnúť v pekáči, kde ešte čerpá zvyškové teplo. Ak sa nám pripaľovalo už počas pečenia, tak ho ihneď presypeme do iného pekáča, kde vychladne pred presypaním do všetkých dostupných nádob v domácnosti.

Ak niekoho poriadny život neodradil a dostal sa až sem, hoci nemá rád slivky, môžem ho ubezpečiť, že použiť možno cereálie, orechy a sušené ovocie podľa vlastnej chuti. Sušené ovocie pridávame už pri pečení, lebo sme ho dôkladne oplachovali a v rúre sa zbaví prebytočnej vody. Ak používame sušené jablká od babičky, umývanie je zbytočné, stačí ich pridať do hotovej zmesi. S ohľadom na použité suroviny možno vytvoriť takmer nespočetné kombinácie. V prvej fáze môžeme podliať vločky pomarančovým alebo jablkovým džúsom, čím získa celé müsli zase inú príchuť.

Hoci sa táto hodina obetovaná príprave poriadneho života môže zdať amatérom zbytočná, nie, nestačí zmiešať suroviny zo zoznamu. Pečú sa hlavne preto, aby po zmiešaní s jogurtom alebo mliekom nevytvorili nevábnu kašu.

Poriadne müsli sa dá využiť ako desiata pre neposlušné deti, rýchly obed pre poslušných rodičov alebo ako posýpka nejakých nudných koláčov. Plnohodnotná strava pre telo aj mozog, ktorú jeme zásadne veľkou lyžicou.



Ester Ralbovská  viac od autora »
Vaše reakcie [9]
:: Súvisiace reklamné odkazy