Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 5.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Na starom do mlyna aj do ringu

Blank

Dívam sa na starnúcu akčnú ikonu tmoliacu sa predmestím Filadelfie a nedokážem sa ubrániť nostalgii. Preč sú časy pirátskych véháesiek s desivým amatérskym dabingom, preč rifle s plesňovým vzorom, preč najväčšie legendy akčného filmu mojej generácie, Arnold a Sylvester, a preč sú všetky ilúzie, ktoré som vtedy o filme mal. Napadá mi, že Rocky šestka je vlastne jediný Rocky, na ktorého sa dívam v kine a akosi cítim, že budem zhovievavý. Veď Rocky vedno s Rambom boli pri tom, keď sa rodila moja láska k filmu. Filmoví hrdinovia z panteónu mojich klasikov, rovnako ako Indiana Jones, Marty Mc Fly, Gizmo, Peter Venkman, Terminátor, E. T., Han Solo, biely žralok a votrelec.

Dívam sa na šesťdesiatnika, kedysi superhviezdu z najjagavejších, ako stvárňuje päťdesiatnika, kedysi boxerského šampióna v ťažkej váhe a filmovú fikciu nemôžem oddeliť od našej reality. Veď to nie je Rockyho príbeh, ale Stalloneho, prichádza s pokorou a prosí o ďalšiu šancu, lebo má pocit, že ešte nepatrí do starého železa.

Čo si budeme hovoriť, Rocky Balboa je gýč a trash, hlúpy a naivný ako texty Igora Timka, a predsa je to filmový zážitok par excellence, veľmi príjemné prekvapenie, ktoré nikto nečakal, len Stallone, vediac, že hlbšie klesnúť nemôže, a ak sa mu náhodou podarí prekvapiť, tak len v dobrom. Ten film je kalkul vystavaný na spomienkach, brnká na emočnú strunu pamätníckej nostalgie, ihrá sa so všetkými klišé, ktorými tá séria disponuje, ale je to kalkul láskavý, lebo Stallonemu jednoducho úspech doprajeme. Posledný raz nech ho zahrejú svetlá rámp, starý taliansky žrebec vyklusal ešte predtým, ako skončí pomletý do salámy, na posledné čestné kolečko.

Áno, nemôžem sa zbaviť dojmu, že Rocky Balboa je Stalloneho labuťou piesňou, rozlúčkou, aspoň s postavou Rockyho určite. Nech je tá rozlúčka akákoľvek, mala by byť dôstojná. Viem, že sa chystá ďalší Rambo, ale tomu filmu neverím už teraz. A keby to aj hneď bol dobrý kus, v jeho strede bude iná postava. Nie jednoduchý ťuťmák s veľkým srdcom, pomalší, ale dobráčisko od kosti, večný outsider, boxer odnikiaľ, ktorý prežil svoj americký sen a teraz už len spomína na časy zašlej slávy, na milovanú Adriane a popod nos mrmle životné múdra a boxerské historky vo svojej reštaurácii.

Stalloneho úspech bol vždy väčší ako jeho schopnosti a talent, Rocky Balboa je toho najlepším dôkazom. Je to v tom najpravejšom zmysle slova autorský film, Stallone ho napísal, zrežíroval, aj si zahral hlavnú úlohu a je to badať na prvý pohľad. Banálny príbeh o boxerovi, ktorý na staré kolená ešte raz vkĺzne do boxerských rukavíc, aby mladému šampiónovi ukázal, čo je bolesť a strach a aby vypustil beštiu, čo v ňom drieme, je nakrútený tým najjednoduchším spôsobom. Prvá polovica (pomalá, statická) je o spomínaní a o tom, ako by si ešte rád zaboxoval, druhá (rýchla, dynamická) o tom, ako trénuje a zaboxuje si. Hrať tiež veľa netreba, lebo ak sa dá Stallonemu čosi veriť, tak vek.

Predvídateľné je to až hrôza a netvorivé a v prvej polovici nudné. Napriek tomu všetkému mám z Rockyho dobrý pocit a úprimne sa mi páčil. Je totiž dôstojný a vzhľadom na odpornú päťku spred sedemnástich! rokov ukazuje Rockyho takého, akého si ho môžem pamätať.

Dlho som si myslel, že kvalita filmov o Rockym sa dá merať autentickosťou a krvavosťou finálových boxerských stretnutí a aj podľa toho kritéria by sa mi posledný Rocky nemal páčiť. Keď Rocky v prvom filme boxoval s Apollom Creedom, v posledných kolách jeho tvár pripomínala skrvavenú flákotu mäsa. Ksicht rozmašírovaný na krvavé cucky bolo sotva poznať. V druhom filme, opäť s Creedom, bolo krvi tiež ešte dosť a boxerské zápasy brali dych. V trojke proti Clubberovi Landovi už červená tiekla menej, aby bolo tvár hlavnej hviezdy zreteľne vidieť až do konca a v štvorke proti Ivanovi Dragovi už Rocky krvácal len veľmi symbolicky, možno preto, aby americký hrdina neprelieval ideologicky spornú červenú krv. Päťku ignorujme, a šestka? V tej Rocky svojo súpera sotva trafí a hoci za kalíštek krvi preleje, s atmosférou a autenticitou vrcholného boxerského zápasu je to bieda. Veriť sa tomu nedá vôbec a napätia tam tiež niet. Tak prečo som mu držal palce? Sám neviem, ale o box už nešlo.          

Nie, nebude to dobrý film, nijako mi to nevychádza, len sa mi páčil, asi, že som ten pamätník. Alebo preto, že ten film sa sám neberie celkom vážne. Stallone-scenárista vkladá svojim postavám do úst také hlášky, že všetci v kine vedia, ktorá bije. Toto je posledné ironické žmurknutie starnúcej legendy, ktorá už nemôže hrať akčných hrdinov drsnejších ako dvojdňové strnisko Dalibora Jandu a iné postavy jednoducho nie je schopná uhrať. A účty treba platiť, tak nech.       

Rocky Balboa, Rocky Balboa. USA 2006, kino, 102 min.

Réžia: Sylvester Stallone
Scenár: Sylvester Stallone
Kamera: J. Clark Mathis
Hudba: Bill Conti
Hrajú: Sylvester Stallone – Rocky Balboa, Burt Young – Paulie, Milo Ventimiglia – Rocky Jr., Geraldine Hughesová – Marie, James Francis Kelly III. – Steps, Antonio Tarver – Mason Dixon
Oficiálna stránka filmu: http://www.rocky.com/



Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [3]
:: Súvisiace reklamné odkazy