Hor sa do boja!

Space Hack je ďalšia z radu hier atakujúcich suverénnu pozíciu Diabla II na poli akčných RPG. Originál neprekonali ani ambicióznejšie tituly, preto sa pozrime, ako Space Hack dopadne.

Diablo I a II v čase svojho vzniku zaznamenali ohromný komerčný úspech. Niet sa čomu diviť, išlo o chytľavé hry s jednoduchou myšlienkou: „Zabi všetko, čo sa hýbe, a čo sa nehýbe, pre istotu tiež.“ Obidva diely sa vyznačovali vysokou znovuhrateľnosťou a do kasy Blizzardu priniesli určite pekné peniaze. Preto sa množstvo spoločností snaží napodobniť ich úspech rôznymi viac či menej podarenými klonmi tejto hry. Z najznámejších menujme napríklad vysokokvalitný Sacred, najnovší, takisto veľmi dobrý Titan’s Quest, či Blood & Sword.

Space Hack s pokojným svedomím zaraďujem do škatuľky Diablo klonov, s tým rozdielom, že tentoraz to máme v sci-fi kabáte. Príbeh sa začína, ako každé správne sci-fi, preľudnením Zeme, teda nutnosťou kolonizácie. Jednou z kolonizačných lodí je Maximus XV, ktorú, tušíte správne, prepadnú mimozemšťania. Na ich smolu je však na palube drsňák Hack, ktorý, keďže nemá nič lepšie na práci, podujme sa na prieskum lode a záchranu prípadných šťastlivcov, čo prežili.

V tomto momente prichádzame na scénu my, teda hráči, ktorí sa zhostia tejto neľahkej úlohy. Na rozdiel od Diabla či jeho ďalších klonov tu nemáme na výber zo žiadnych postáv, čo je dosť škoda. Po spustení hry sa ocitneme na provizórnej základni, kde (podobne ako v Diable) nájdeme obchodníka s klasickými zbraňami, obchodníka s energetickými zbraňami a lekára.

Prehodíme niekoľko slov s postavami, dostaneme pár questov a hor sa von do boja.

Všetky herné princípy a mechanizmy sú vyslovene okopírované z Diabla, takmer identicky vyzerá obrazovka inventára, rovnako aj obrazovka s vlastnosťami postavy. Hoci sa to nezdá, má to svoju výhodu: nie je potrebné žiadne dlhé zoznamovanie sa s interfaceom. Všetko je také, ako poznáme z Diabla, preto nič nebráni spustiť melu. Len čo opustíme základňu, mozog môžeme poslať na dovolenku, viac budeme potrebovať rýchle prsty ako hlavu. Loď je poriadne zamorená alienmi, ktorí sa s radosťou vrhajú pred ostrie či hlavne našich zbraní a s ešte väčšou radosťou umierajú. Oproti Diablu je tu však jeden podstatný rozdiel: počet nepriateľov na lokáciu je fixne daný, teda žiadne respawny po opustení mapy sa našťastie nekonajú. Počet nepriateľov sa zobrazuje v hornej časti obrazovky, preto máme stále prehľad o tom, koľko ich zostáva.

Na ich likvidáciu môžeme použiť tri druhy zbraní. Energetické – rôzne plazmové a ešte neviem aké pištole a neskôr pušky, potom klasické strelné, budeme používať najmä klasický luk. Úsmevné je, že napriek tomu, že ide o sci-fi, tretiu kategóriu zbraní tvoria klasické zbrane na blízko – rôzne kyjaky, sekery, meče, čiže zbrane pre každého správneho chlapa, ktorý sa s alienmi neplánuje maznať. Najefektívnejšie sa mi zdali byť práve tieto zbrane, ale ktovie, možno aj v budúcnosti bude chladná oceľ tým správnym nástrojom boja proti všetkým hrozbám.

Loď pozostáva z 15 biosfér, ktoré čakajú na preskúmanie a vyčistenie. Každá biosféra sa skladá z približne troch lokácií, ktoré sú veľkosťou o niečo menšie ako mapy z Diabla (predsa len, ide o loď). A keďže ide len o loď, tu je problém, že na rozdiel od Diabla pôsobí prostredie v Space Hack repetitívne. No aj tak väčšinu času budeme venovať masírovaniu alienov.

Mapy sa oplatí prechádzať celé, pretože peňazí nebude nikdy dosť a na palube sa nachádza množstvo kokónov, ktoré zvyknú peniaze ukrývať. Peniaze padajú aj z príšer, ale o nejaké závratné sumy nejde, preto bude potrebný opatrnejší prístup. Dizajn lokácií je celkom pekný, niektoré biosféry sú nadizajnované ako les, iné sú ako púšť či zamrznutá krajina, ale ja som sa toho pocitu repetitívnosti zbaviť nedokázal.

Samotná hra je ešte jednoduchšia ako Diablo. Po prvé vďaka tomu, že hru je možné kedykoľvek zapauzovať, teda aj v najťažšom boji sa nadopovať lekárničkami a dokončiť dielo skazy. Po druhé, hru je možné kedykoľvek ukladať, funguje aj QuickSave, prípadná smrť nič neznamená. Vykompenzované je to hordami potvor, ktoré sa síce snažia o náš život, ale nič im to nie je platné, keďže s výnimkou niektorých silnejších druhov sú schopné vážnejšie ublížiť iba v poriadnej skupine. Komu by sa aj napriek tomu hra zdala ťažká, či, naopak, veľmi ľahká, môže si kedykoľvek v priebehu hry zmeniť náročnosť podľa svoji predstáv.

Výhodou je, že hra nemá žiadne prehnané hardvérové požiadavky, bez problémov sa dá hrať na priemerných zostavách okolo 1 GHz so 64-megovou grafikou a 256 mega RAM. Na takejto zostave fičí na vysokom rozlíšení a detailoch a hra vyzerá obstojne. Podobne ako v Diable, aj tu sa spriesvitňujú steny, keď sme pri nich blízko, aby sme dostali lepší prehľad o situácii za nimi. Zvuky sú štandardné, rôzne škreky, ako to už v takýchto hrách býva zvykom. Hudba podfarbuje atmosféru a nepôsobí rušivo.

Space Hack je také Diablo 1,5, samozrejme, že si nemôže trúfať pokoriť Diablo, na to vývojári Rebelmind nemajú prostriedky. Mňa osobne hra bavila, je to príjemná spomienka na ťažké hodiny strávené u Diabla. S pokojným svedomím môžem hru odporučiť tým, čo nečakajú zázraky a chcú sa len príjemne odreagovať vymlátením tisícok nenažraných alienov.

Navyše hra po kompletnom stiahnutí zaberá okolo 400 mega, čo je ďalšie plus. Priaznivci Diabla, akčných RPG mlátičiek všeobecne, táto hra vás určite nejaký čas pobaví.

Sťahujte a hrajte tu.