Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 22.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Bite sa! Je to primitívne, ale mužné.

Blank

Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel.

Hysterický bývalý
Bývalý priateľ mojej partnerky si nejako zohnal telefónne číslo na mňa a posiela mi hysterické esemesky s veľmi vulgárnym obsahom a vyhrážkami, že si to so mnou vybaví, že skončím na „áre“, že ona so mnou aj tak neostane, lebo je to štetka, ktorá s nikým dlho nevydrží, a že aj tak časom pochopí, že jediný muž v jej živote bol a je on. Je veľmi vytrvalý, aj keď ja na jeho aktivity teraz už nijako nereagujem. Lezie mi to však na nervy, rád by som mal od neho pokoj a nemám chuť riešiť to s ním stručne, keď ma neohrozuje. Napokon, nič s ním nemám a s mojou priateľkou som sa zoznámil až dlho po ich rozchode. Čo mi radíte?
Mirec, 24

Máte pravdu, rozbiť niekomu hubu je to posledné, čo by mal inteligentný človek urobiť, ale niekedy je to veľmi účinné. Nie však, ak máme do činenia s psychopatom. Bývalý priateľ Vašej frajerky je očividne nešťastník, ktorý má problémy sám so sebou a so svojím egom. Zatrpknutosť, ktorú okolo seba rozsieva, nepatrí Vám, nemá s Vami nič spoločné. On si Vás len vybral ako terč, ako projekčné plátno, na ktoré si premieta obraz nepriateľa, ktorý ho v jeho očiach pripravil o milovanú partnerku. V láske je bežné, že partneri časom prídu na to, že sa k sebe nehodia, a rozídu sa. Môže sa to vraj všetko dokonca odohrať bez trpkosti a vzájomných výčitiek, aj keď ja osobne som nikdy nič také nezažil, len samé kruté rozchody plné bolesti. To je vtedy, keď jeden z partnerov už vie, že jeho náprotivok nie je preňho to pravé orechové a pomaly zaradí spiatočku, zatiaľ čo ten druhý sa ešte stále vznáša na vlnách fenyletylamínu a iných hormónov šťastia. Čím väčšiu výšku má ohrdnutý nešťastník či nešťastníčka na svoj pád, tým väčšie žuchnutie to je. Občas sa to nezaobíde bez ťažkého zranenia, človek si poláme dušu. Bývalý priateľ Vašej partnerky je v tejto situácii a celému svetu, no najmä Vám, dáva najavo svoju bolesť. On mi však nenapísal, ale Vy, a preto nebudem pomáhať liečiť jeho dušu, ale skúsim poradiť Vám, čo s tým.
Je veľmi múdre, že nijako nereagujete. Ani nemáte prečo – ako som už povedal, nič z tej negatívnej energie nepatrí Vám. Ak Vás jeho správy aj tak vyvádzajú z miery, urobte to jednoducho: ak to Váš mobil technicky umožňuje, vymazávajte správy od neho bez čítania. Môžete si tiež dať zmeniť číslo. Jedna z metód je zaručená, ale dosť drsná, odporúčam ju len ako úplne krajnú možnosť, keď všetko ostatné zlyhá. Spočíva v tom, že ho predbehnete a napíšete mu sám niečo v tomto duchu: „Som už v práci (resp. škole) a stále na sebe cítim jej vôňu. Iste aj ty poznáš jej obľúbený parfum. Dnes ráno sme sa skvele pomilovali. Ďakujem ti, že si taký, aký si, pretože ináč by ma nemilovala tá najúžasnejšia baba na svete...“ či niečo podobné v tom duchu. Pozbierajte všetku svoju fantáziu a zlomyseľnosť a posielajte mu takéto správičky denne. Berte to ako hru, aj ako odplatu za to, že Vám už tak dlho otravuje život. Účinné by bolo aj napísať mu, že s ním súcitíte a že asi tušíte, prečo sa s ním Vaša priateľka rozišla. A že ho pri spoločnom čítaní esemesiek v posteli obaja hrozne ľutujete. Odporučte mu kvalitnú hlbinnú psychoterapiu a aj keď to náhodou nezvládne a zavolá Vám, buďte k nemu slušný a láskavý až strach. A ak Vám náhodou raz zastúpi cestu a bude sa chcieť biť, bite sa. Je to primitívne, ale mužné.

Oidipák
Môjmu priateľovi denne volá jeho matka. Správa sa k nemu ako k dieťaťu a on odo mňa očakáva rovnakú starostlivosť. Jeho rodičia nám navyše rekonštruujú byt vo svojom dome. Priateľovi sa jeho vzťah s matkou páči. Myslíte si, že dospeje? Už mám toho plné zuby.
Jana, 25

Zaujímalo by ma, čo na takom človeku vidíte, čo Vám na ňom môže imponovať, že s ním trávite svoj čas, a – ako som si domyslel – dokonca plánujete spoločnú budúcnosť. Prefeminizované školstvo a nedostatok pozitívnych mužských vzorov, žiaľ, produkuje stále viac takýchto nesamostatných mužov, ktorí sú ešte aj v dvadsiatke bezradnými deťmi, čo sa nedokážu o seba postarať, ale na všetko potrebujú matku, a keď si nájdu ženskú, tak na ňu prenesú rovnaké kompetencie. Žiaľ, nemôžete očakávať taký zázrak, že by Váš priateľ len tak z ničoho nič dospel. Vedci zatiaľ nevymysleli taký prípravok, ktorý by spôsobil, že sa nevyzretý oidipák neschopný prežiť bez mamičky stal zodpovedným a dospelým mužom. Kedysi na to bola dobrá dvojročná vojenčina (ak ju takéto stvorenie vôbec prežilo). Chápem, že Vás dotyčný zlákal. Muži tohto typu bývajú veľmi príjemnými milencami a kamarátmi. Dokážu počúvať a sú veľmi empatickí, pretože sú od detstva zvyknutí vciťovať sa do mamičky a plniť jej očakávania ešte predtým, ako sú sformulované. Ľahko si získajú sympatie inej ženy. Len čo sa z nich však stanú manželia, začnú očakávať, že aj ich žena bude plniť ich želania rovnako ako matka, čo je však nemožné, pretože kvality ich matky žiadna žena nemôže dosiahnuť. Moja rada: rýchlo preč! Toto nemá pozitívne riešenie.



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [28]