Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 10.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Ako sa Štrbania s Važťanmi o bujaka Šándora pasovali

Blank

V piatok bude štátny sviatok, takže ľudia budú doma oslavovať čumením na telku. Taký je aspoň predpoklad televíznych dramaturgov. A vlastne sa aj bude na čo dívať, len škoda, že piatkový televízny program je zaujímavý hlavne hneď zrána. Veď uvidíte sami. A na stredu som nezabudol, len som tam nič nenašiel. 

SOBOTA 11. 11. 2006

10.00, ČT 2
Taneční majstri (The Dancing Masters, 1943)
Ďalší z celovečerákov Laurela a Hardyho, v tomto si zahrali učiteľov v baletnej škole. Je zvláštne, ako niektoré filmy zostarnú a iné nie. Toto je druhý prípad, kopance do zadku, idiotské náhody a pády síce pre niektoré divácke skupiny zostanú vtipné navždy, ale v zásade platí, že nie všetko takto staré s klasikmi v hlavných úlohách dosiaľ reprezentuje klasiku. Z celého filmu sú tak hádam najzaujímavejšie režisérske postupy groteskového veterána, režiséra Malcolma St. Claira, teda otrepané gagy, ktoré so objavujú vo väčšine jeho filmov.

14.25, Joj
Moje meno je Nikto (Il Mio nome é Nessuno, 1973)
Notoricky známy mix komédie a špagetového westernu nakrútený podľa námetu veľkého Sergia Leoneho tuctovým režisérom Toninom Valeriim. Čistá strata času, nebyť štandardne dobrého Henryho Fondu a Terencea Hilla, ktorý podáva svoj životný výkon.   

22.00, Dvojka
Mexická jazda (Y tu mama también, 2001)
Ešte pred tým, ako režisér Alfonso Cuarón vstúpil do mainstreamových hollywoodskych vôd dosiaľ najlepším filmom o Harrym P. – Väzňom s Azkabanu, urobil si meno trocha inou teenagerskou komédiou. Inou v tom zmysle, že napriek explicitnej prítomnosti mužského ejakulátu sa vo filme riešia aj iné, závažnejšie veci a stále je to sranda.

23.05, Joj
Neľútostný súboj (Heat, 1995)
Možno najlepší akčný thriller, majstrštik režiséra Michaela Manna, v ktorom sa na filmovom plátne po prvýkrát od Kmotra II stretli Al Pacino a Robert De Niro. A nielenže sa stretli, ale si aj proti sebe zahrali. Fantasticky. Heat je formálne dokonalý film a nechýba mu veľa, aby bol aj obsahovo. To, čo sa mi tak páčilo na Miami Vice, je aj v Heat, len ešte v čírejšej podobe. A lepšej prestrelky ako tej, čo sa odohráva v Heat na ulici pred čerstvo vylúpenou bankou, jednoducho niet.   

01.30, Markíza
Štvrtok (Thursday, 1998)
Štýlový autorský akčný krimi thriller režiséra a scenáristu Skipa Woodsa, ktorý dosiaľ už nič iné nenakrútil. Zároveň ďalší smutný dôkaz banálnej frázy o tom, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Kdeže, Tarantino je len jeden, a to ho ani nemusíte mať radi. Štvrtok je čistá vykrádačka, ktorá sa nebojí ani krvi, ani brutality, ani čierneho až morbídneho humoru. Vlastne jediný problém tohto filmu je, že je zúfalo nudný. Prečo sa teda dívať? Kvôli Mickeymu Rourkovi ako skorumpovanému policajtovi a prostitútke Pavlíne z Prostějova.

NEDEĽA 12. 11. 2006

15.00, ČT 1 / 16.40, ČT 2
Králiky vo vysokej tráve (1961) / Satan nikdy nespí (Satan Never Sleeps, 1962)
Unikátny projekt českej televízie Pred železnou oponou/Za železnou oponou vrcholí filmami ilustrujúcimi postoj komunistického a slobodného bloku k náboženstvu a viere všeobecne. V československom socialistickom filme režiséra Václava Gajera sa synček bigotne veriacej matky, sám aktívne navštevujúci hodiny náboženstva a miništrujúci v kostole, vyrovnáva so smrťou králikov tak, že prestáva veriť v Boha a vstupuje do pionierskej organizácie, ale v ilegalite, lebo u mamky by sa mu to neprepieklo.
V americkom kuse režiséra Lea McCareyho, naopak, sledujeme vyčíňanie komunistov v kresťanskej čínskej misii. Týmito dvoma filmami sa cyklus Pred železnou oponou/Za železnou oponou končí, osobne ho považujem za to najlepšie, čo sa v tomto roku dalo v telke vidieť. Filmy v ňom uvádzané som síce už videl (až na jeden), ale nie takto, jeden za druhým, s možnosťou bezprostrednej konfrontácie dvoch svetonázorov v nich obsiahnutých. O to väčšia škoda, že minulotýždňové filmy z tohto cyklu, týkajúce sa ideológie v armáde – Dnes večer sa všetko končí a Zelené barety, sa v predchádzajúcich tipoch neobjavili. A film Marat – Sade Petra Brooka tiež nie, nuž čo, mladosť – pochabosť.      

23.05, Jednotka
Obrie kroky (Giant Steps, 1992)
Veľmi pekný a úplne zabudnutý film o džeze, dráma evokujúca atmosféru zadymených nostalgických ošumelých lokálov. Aj po nich by rád hrával mladík, čo džez už cíti, ale ešte nie je pravý džezmen. A možno ani nebude, aj keď šanca jammovať so svojím muzikantským idolom sa mu už naskytla. Film síce vŕši klišé na klišé a kombinuje film o láske k džezu s filmom o dospievaní a hľadaní samého seba, ale vôbec to nevadí. Naopak, režisér Richard Rose vystrúhal džezu takú poklonu, aká sa len tak nevidí a svojou trochou prispel aj autor hudby Eric Leeds, alt saxofonista hrávajúci trebárs s Princeom. Leeds síce nahral len tri albumy na pomedzí funky a urban džezu, ale všetky stoja za to. A jeho hudba k Obrím krokom vlastne tiež.       

PONDELOK 13. 11. 2006

21.20, ČT 2
Súmrak bohov (La caduta degli dei/The Damned, 1969)
Talianskeho režiséra Luchina Viscontiho pokladajú za génia pre všeličo. Ja preto, ako sa v jeho filmoch snúbi priam blockbusterový divácky potenciál s autentickou umeleckou výpoveďou. Vo filme s názvom, ktorý nie náhodou evokuje mytologické kontexty, sa Visconti venuje morálnemu úpadku bohatej a starobylej rodiny podnikajúcej v oceliarskom priemysle, ktorá začne spolupracovať s nastupujúcim nacistickým režimom a hoci netušiac, podpisuje tak ortieľ svojho blízkeho konca. Platí tu metafora diabla, ktorý namiesto prsta berie celú ruku. Na Súmraku bohov je fascinujúce, s akou ľahkosťou sa Visconti vyjadruje k zásadným morálnym otázkam a ako vo filme neprekážajú ani ľuďom, ktorí sotva dokážu jesť príborom.  

00.05, Joj
Motorkári (Biker Boyz, 2003)
Film o motorkách a drsných motorkároch, ktorí sú cez deň slušnými afroamerickými yuppies, akčný, hlúpy, ale hlavne cool – ako väčšina filmov, v ktorých je hlavným hereckým ťahákom medzierka medzi zubami Lawrencea Fishburnea. 

UTOROK 14. 11. 2006

21.55, Dvojka
Strieľajte na pianistu (Tirez Sur Le Pianiste, 1960)
A skúste trafiť do hlavy. Informovaným by malo stačiť, že ide o druhý veľký film Francoisa Truffauta a hrá v tom Charles Aznavour, neinformovaní by sa aj tak nudili.

23.00, ČT 2
Ulice New Yorku (Sidewalks of New York, 2001)
Jedna z piatich, možno šiestich skutočne vtipných komédií, ktoré sa zvyknú označovať ako nezávislé, predovšetkým preto, aby normálny popkornový divák pochopil, že toto nebude jeho téglik s kolou. V tomto prípade sa nemusí báť, Ulice New Yorku sú viac lifestyleovou komédiou o singles a vzťahoch ako nezávislou a riešia sa v nej rozchody, zoznámenia a lásky šestice typických obyvateľov New Yorku. To typických znamená, že všetci vlastne čímsi vytŕčajú z davu, ale v New Yorku sa to berie za normál. Film nakrútil herec, režisér a scenárista Edward Burns, hojne, no funkčne využívajúc prvky dokumentárneho filmu.

00.05, Prima
Critters 3 (2001)
Žravé vesmírne potvory mám síce rád a Critters zvlášť, ale toto je čistý úpadok. Len pre ostrieľaných milovníkov filmového trashu.

02.30, Markíza
Dva a pol chlapa I 1., 2./24 (Two and a Half Men I, 2003)
Prvé dve epizódy amerického sitcomu s Charliem Sheenom v jednej z troch hlavných postáv. Sheena mám ako komediálneho herca veľmi rád.

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [1]

:: Súvisiace reklamné odkazy