Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ester Ralbovská | 27.10.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

High-level praženica

Blank

Nezaprší a nezaprší, vďaka čomu sa hubárska sezóna v tomto roku zrejme skončila. Nemôžeme ju považovať za takú úspešnú ako v deväťdesiatom štvrtom, keď sa chodilo do lesa s bielizňovými košmi a kosou, ale rozhodne bola lepšia ako v osemdesiatom siedmom roku, ktorý prial presladeným vínam. Počas dlhých nudných tmavých večerov môžeme so slnkom v duši spomínať na zopár príležitostí, keď sme sa odvážili vyjsť z domu bez mejkapu a v gumákoch, ktoré suseda už nepovažuje za dosť dobré na kydanie hnoja.

Výlety za hubami sú presne tým, po čom tajne túžia rodiny potulujúce sa celý víkend po nákupných centrách, márne hľadajúc ušľachtilý cieľ. Tomu sama neverím, ale škoda zahodiť takú peknú vetu. Výlety za hubami môžeme využiť na nenápadné strácanie nepotrebných členov rodiny a otrávenie celej spoločnosti brannou hrou Nájdi svojho živiteľa. Na hubách objavíme mnohé zákonitosti prírody, napríklad strácajú sa zásadne dobré deti a dospelí, ktorým bol zverený alkohol. Zlé deti nám celý deň hučia za ušami – to je nuda, samé stromy, kde je najbližší mekáč – a nadsluhujúci starí rodičia s priestrannými slnečnými bytmi v centre mesta sa spoľahlivo nájdu sami, aj keď im utečieme zo Záhoria na Horehronie.

Veselé zážitky pokračujú aj v prípade, že sa nám podarí doraziť domov. Ukonaní pobytom na čerstvom vzduchu a alkoholom, vďaka ktorému sme si zachovali aké-také duševné zdravie, do polnoci čistíme, krájame, rozkladáme, sáčkujeme, naháňame červíky. A preklíname svokru, že naučila muža nášho srdca na tie rozkošné hríbiky v maximálnej veľkosti jeden centimeter zavarené v strašne zložitom náleve do najmenších pohárikov. Keď nám ostane sila na ochutnávku úlovkov, ukuchtíme niečo veľmi jednoduché, len to vytvarujeme tak, aby sme sa mohli pochváliť aj susedom.

Na hríbikový, hríbový a hríbiskový koláč potrebujeme:
hríby
cesto pod hríby
vajcia, smotanu, soľ a korenie pomedzi hríby

Cesto môže byť lístkové z obchodu, alebo krehké vlastnej výroby. (Ak sa naozaj niekomu chce babrať s krehkým cestom, tak si ho uhnetie z 200 g hladkej múky, 100 g masla a 1 vajca, a nechá polhodinu vychladiť.) Rúru predhrejeme na 200 stupňov Celzia. Cesto vyváľame, prestrieme do koláčovej formy, dno hojne popicháme vidličkou a predpečieme prázdne v rúre 10 minút.

Hríby očistíme od najväčších nečistôt a nakrájame na primerané kúsky. Primeranosť kúskov určíme podľa hĺbky koláčovej formy, chceme hríby ponorené vo vajcovej zmesi, teda hríbiky necháme celé, hríby rozštvrtíme a hríbiská hala-bala nasekáme. Vajcovú zmes pripravíme miernym ušľahaním troch vajec s 1,5-2 dl sladkej smotany, soľou a čiernym korením. V záchvate kreativity môžeme použiť aj biele korenie a strúhaný muškátový oriešok.

Na predpečené cesto rovnomerne rozhodíme hríby, zalejeme vajcovou zmesou a pečieme 30-40 minút. Ak sa nám pri námatkovej kontrole zdá, že okraje cesta tmavnú do tmavšia, ako by sme si želali, prikryjeme okraje alebo celý vrch koláča alobalom.

Koláč je taký jednoduchý, aby sme si mohli vychutnať tú neopísateľnú chuť čerstvých húb. Ak sa nám podarí vrátiť z tretieho, piateho, ôsmeho výletu za hubami, budeme hľadať vhodné kombinácie s cibuľou, šunkou, syrom, čímkoľvek jedlým. Ak sa nám zažiada spomínať na lovecké zážitky v krutej zime, stačí použiť nasáčkované hríby nasáčkované v mrazničke. Mrazené huby pridávame do jedla ihneď z mrazničky, aby sa hneď tepelne upravovali, tak nestratia svoj tvar.

Takto sa to robí. Suroviny ako na praženicu a výsledok môžeme s pompou ponúknuť aj svokre. Nemusím azda dodávať, že pre svokru sa robí koláč zvlášť, z tých húb, ktoré nikto nevie identifikovať. Možno motyka vystrelí.



Ester Ralbovská  viac od autora »
Vaše reakcie [6]
:: Súvisiace reklamné odkazy