Slzy troch opitých kamarátov

Kde bola, tam bola, bola raz jedna chalúpka v horách a v tej chalúpke traja kamaráti. Kamaráti mali veľa slivovice a ešte viac dobrých nápadov, a tak nelenili a vymýšľali, ako by sa invenčne opíjali. Boli to kamaráti verní a silne súťaživí, a tak nakoniec zostali pri najtvrdšej kombinácii, akú s hladinou v krvi dokázali vymyslieť a pri ktorej dúfali, že im pomôže zdolať protivníkov: slivovica a feferónka. Najskôr slivovicu zajedali feferónkou, potom zapíjali feferónku slivovicou a nakoniec robili oboje naraz, teda cez rozhryznutú feferónku do seba naliali štamperlík slivovice. Svoj nový drink nazvali priliehavým názvom prasačí skok. Oni pri tom totiž vždy poskočili, ako keď prasa naháňate s kudlou, že sa idete zahrať na zabíjačku.

Prešlo pár týždňov a ja som sa ocitla u mojej sestry na večeri. Podávalo sa nové jedlo, ktoré sa záhadným spôsobom dostalo od frajera sestrinej kamarátky až na náš stôl. Frajer bol údajne zľahka indiánskeho pôvodu a pri večeri sme si poplakali nad údelom Indiánov, že musia bývať v rezerváciách a ešte jesť také štipľavé jedlá. A keďže sme pre nové jedlo nemali žiadny názov, pomenovala som ho indiánsky skok, na pamiatku oného dávneho rozprávkového večera.

Nedávno som si spomenula na tento nezabudnuteľný recept a rozhodla som sa oň s vami podeliť. Pretože len po poriadne štipľavom jedle si uvedomíte, aký je život krásny. Keď si utriete uslzený pohľad, vysmrkáte nos a rozleptanou sliznicou úst ledva vypravíte slová dojatia, farby sveta budú sýtejšie, zvuky malebnejšie, vône ostrejšie, chute hlbšie, rozhodnutia pevnejšie. A možno aj vaše slová budú znieť ako neraz moje: „Nabudúce o jednu čili papričku menej.“

Indiánsky skok

Potrebujeme:
hovädzie mäso
2 veľké cibule
6 strúčikov cesnaku
2 papriky (keď bude každá inej farby, bude to veselšie)
konzervu sterilizovanej fazule (najlepšie v paradajkovej alebo čili omáčke)
4 čili papričky alebo feferónky
kečup
soľ
všelijaké koreniny, ktoré vám prídu pod ruku
olej
ryža
za hrsť hrozienok
za hrsť kokosu
4 klinčeky

Mäso, cibuľu a papriku nakrájame na prúžky, cesnak na plátky. V tlakovom hrnci na troche oleja sprudka opečieme mäso. Keď sa zatiahne, pridáme cibuľu a cesnak, trochu podusíme a pridáme papriku. Chvíľku podusíme a potom pridáme soľ a korenie, ktoré nám príde pod ruku, napríklad ďumbier, čerstvo nastrúhaný muškátový oriešok, adžiku alebo garam masalu, bazalku alebo majoránku, drvený koriander alebo klinčeky, oregano alebo rímsku rascu, alebo všetko uvedené. Ak podľahnete náhlej inšpirácii a máte chuť hodiť tam aj kúsok čokolády, za hrsť sušeného ovocia alebo gumených medvedíkov, nehanbite sa a hoďte. Gumených medvedíkov som síce ešte neskúšala, ale v čase najmodernejších čistiacich prostriedkov na pripálené hrnce sa naozaj nemáte čoho báť. Aby ste už nepodliehali ďalším nutkaniam a nehodili do hrnca aj niečo cenné, prípadne vášho domáceho miláčika, podlejte všetko vodou. Nakoniec pridáme fazuľu aj s omáčkou, trochu kečupu a čili papričky alebo feferónky. Dolejeme vodou tak, aby zakrývala mäso a zeleninu v hrnci. Tlakový hrniec zavrieme a dusíme asi polhodinu.

Zatiaľ uvaríme ryžu s hrozienkami, kokosom a klinčekmi.

Indiánsky skok ochutnáme a ak sa nám zdá príliš pikantný, môžeme ho „pribrzdiť“ lyžicou medu, alebo ak sme alergici, tak cukrom.

Podávame s voňavou ryžou, marhuľovým kompótom a balíčkom jemných papierových vreckoviek.

Keď sa chcem zasmiať, stretnem sa s priateľmi. Keď si chcem poplakať, pustím si reklamu alebo uvarím indiánsky skok. Smiech aj plač majú skvelý očistný vplyv na telo aj dušu, je to reset lepší než alkohol a drogy, pretože vás po nich na druhý deň nebolí hlava. No, ak si pri indiánskom skoku dáte dupľu, na druhý deň si určite spomeniete, že ste ho jedli. Ale s bolením hlavy to nemá nič spoločné.

Ďalšie články z piatka 6. októbra 2006
Eva Borušovičová: Boh stvoril človeka, pretože má rád príbehy
David Reten: Agatha Christie is not dead!
Imrich Rešeta ml.: Precestujte svet za dve hodiny
Ján JoFIX Čičmanec: 47 začína opäť vraždiť