Cahit a Sibel - integrovaní zúfalci samovražednej lásky

Odborníci hovoria, že to s nami urobilo osvietenstvo. Ľudia začali čítať noviny a chodiť do kaviarne. Od tých čias spoznávame svet viac z novín ako z vlastného pozorovania. Stali sa z nás obyvatelia dvojrozmernej planéty písmen a obrazov.
Zo správ vieme, že Európu dnes ťažia tri veľké I: Imigrácia, Integrácia a Identita. Čudné slová, o ktorých iba s námahou tušíme, čo znamenajú. Abstraktné problémy sa dožadujú všeobecných riešení. Operuje sa prognózami, varuje sa pred budúcimi katastrofami. Avšak čísla nie sú predmety z tohto sveta. Sú to argumenty predsudkov. Z predsudkov odvodené riešenia bývajú rázne a bezcitné. A zvyčajne neúčinné.

Ak chceme poznať pravdu, hoci aj nepríjemnú, potrebujeme príbeh. Aj o Verone platili sociologické poučky. Aj tam mali problém s identitou a integráciou. Na oboch stranách sporu sa vnucovali jednoduché a radikálne riešenia. Láska Rómea a Júlie žiadne riešenie neponúkala. Iba na osude ukazovala, ako zúfalo nedostatočná je racionalita zoči-voči ľudskej situácii. Tragédia je nakoniec vždy osobná. Na javisku pokrytom mŕtvolami má divákom dôjsť, že peklo sú tie poučky.

Bizarný Rómeo z nemeckého filmu Proti múru (Gegen die Wand, SRN, 2003, r. Fatih Akin) sa volá Cahit (charizmatický Birol Ünen). Cahit je Turek, narodený v Nemecku. Má asi štyridsať rokov, hovorí prakticky iba po nemecky a odkedy mu zomrela žena, zúrivo zapíja svoj skazený osud. Až jedného dňa namieri auto priamo proti múru. V jeho živote nič neprezrádza odlišnosť kultúr. Ani v pití, ani v kliatbach, ani v zúrivej rezignácii. Je integrovaný v slobode, ktorú tí, čo ju poznajú iba z novín, nazývajú ľahostajnosťou.

Cahit má smolu. Zomrelo iba jeho auto. On sa musí s výstužou na krku vrátiť tam, odkiaľ sa s takou rozhodnosťou pokúšal dostať. V nemocnici si ho vyberie Sibel (Sibel Kekilliová), o dvadsať rokov mladšia Júlia. Sibel je krásna mladá Turkyňa. Je v nemocnici, pretože sa tiež pokúsila o samovraždu. Nie že by sa jej nechcelo žiť. Práve naopak. Sibel sa narodila v Nemecku a žije v ňom celý svoj život. Iba jej konzervatívna rodina nechce dovoliť, aby ho žila podľa svojich nemeckých predstáv. Pre nich platia turecké zásady. A tam je miesto ženy iné. Sibel by mohla odísť od rodiny. Nemecké zákony aj veľkomestská tolerancia jej na to dávajú všetky predpoklady. Ale to by znamenalo prísť o rodinu, ktorá by ju odvrhla. Jej dilema je prikrutá. Sibel túži stáť rozkročená nad Bosporom odlišných zvykov a tradícií. A myslí si, že to ustojí. Rozhodne sa, že si ju Cahit vezme za ženu. Jemu ju dajú, lebo je Turek. Predpokladá, že nemecký Turek ako on, ktorému je všetko jedno až po smrť, jej iste nebude brániť, aby si žila po svojom. Chodila do roboty, večer tancovala a v noci spala vždy s iným mužom.

Na toto sa dajú dvaja integrovaní zúfalci Cahit a Sibel. Porušia všetky pravidlá, ktoré im našepkáva ich turecká aj európska identita. Vstúpia do stavu manželského bez toho, aby čo i len pomysleli na tú blízkosť, ktorou manželstvo je v každej z ich kultúr. Navlečú si snubné prstene a myslia si, že sa nič nestalo. Dobrý príbeh má vždy svoju ľudskú logiku. Čím viac sa Cahit so Sibel snažia o ňu nestarať, tým viac sa z hlbín ich podvedomia vynára spolupatričnosť, akceptácia a nakoniec láska. Shakespeare nás učí, že nič nie je zadarmo. Za veľké chyby sa platí veľkými bankovkami. Kým to Cahit so Sibel pochopia, stanú sa strašné, nenapraviteľné veci a oni prídu takmer o všetko. Diváka ani neprekvapí, že epilóg tohto moderného európskeho príbehu sa odohrá v Istanbule. A potom ešte ďalej.

Film Proti múru je nakrútený s obdivuhodnou bravúrou. Fatih Akin (1973, Hamburg) je moderný nemecký režisér, porovnateľný snáď iba s Tomom Tykwerom. Film šlape. Veríme mu. Je zábavný aj krutý. Nie je v ňom málo krvi ani sexu. Niet sa čo diviť. Obe hlavné postavy sú samovrahovia a neovládateľní samodeštruenti. Zároveň je film vážnou esejou na tému európskej imigrácie, integrácie a identity, vyrozprávaným príbehom o zúfalcovi, ktorý už nechcel žiť a dievčati, ktoré chcelo žiť až priveľmi. Film Proti múru zvíťazil pred dvoma rokmi v Berlíne. Po osemnástich rokoch získal Zlatého medveďa opäť nemecký film. Je štýlové, že sa týkal najväčšej nemeckej menšiny.

Do našich kín sa dostal až teraz. Nevadí. V skúške časom film obstál. Ako to už s poriadnym umením býva, dejiny ho nezbavili aktuálnosti, ale potvrdili. Je lepší, ako bol pred dvoma rokmi. Nenechajte si ho ujsť.

Proti prúdu, Gegen die Wand. Nemecko - Turecko 2004, kino, 121 min.
Réžia: Fatih Akin
Scenár: Fatih Akin
Kamera: Rainer Klausman
Hudba: Alexander Hacke
Hrajú: Birol Ünel - Cahit Tomruk, Sibel Kekilliová - Sibel Günerová, Catrin Striebecková - Maren, Güven Kirac - Seref, Meltem Cumbulová - Selma
Oficiálna stránka filmu: http://www.gegendiewand.de/flash.html

Ďalšie články zo štvrtka 9. marca 2006
Juraj Malíček: Trpíme blahobytom?
Peter Petro: V čakárni života
Rado Ondřejíček: Robbie Williams pre vyššie vrstvy