Kvôli vám pracovitá, dokonalá a sexy

- Zavolám vám neskôr, som teraz v banke, - povie žena do mobilného telefónu sediac u kaderníčky.

- Som ešte u prevádzkara, riešim nejaké podrobnosti s hostinou, - povie zajtrajší mladoženáč svojej nastávajúcej a pritom sedí v kuchyni u svojej bývalej frajerky.

- Učím sa na písomku, - oznámi dievča do telefónu matke. Keby matka videla, že jej dcéra je pritom nahá v posteli a nie je tam sama, asi by ju kleplo.

Mobilný telefón zvádza ku klamstvu aj morálne zocelenejších jedincov, nielen nešťastníkov stíhaných manželkami, matkami a nadriadenými. Ak mi moja sestra povie, že práve odchádza z domu, je vo dverách a obúva sa, že mám na ňu čakať ďalej, je mi absolútne jasné, že sa ešte len v pyžame snaží nájsť kontaktné šošovky a zistiť, koľko je hodín.

Keď sme pred časom s kamarátmi riešili problematiku klamania do mobilu, zistili sme, že na spojení technologického pokroku a ľudského sklonu k podvodu by sa dalo slušne a poctivo zarobiť. Zdalo by sa, že s nástupom mobilných videotelefónov už človek stojaci v skúšobnej kabínke a majúci na sebe siedme nohavice ťažko oznámi, že práve niečo vybavuje na ministerstve. Ak by však vyšiel náš podnikateľský zámer, tento človek by mal v mobile niekoľko použiteľných „pozadí“ našej výroby, takže za jeho hlavou by sa neobjavilo kabínkové zrkadlo odrážajúce trendy trenky s mickymausami, ale chodba s akčne sa presúšajúcimi ministerskými úradníkmi. Pozadí by bolo niekoľko, boli by aj na objednávku podľa individuálnej požiadavky zákazníka a boli by, samozrejme, mierne variabilné, aby časom nejakému tomu šéfovi či manželke nebolo podozrivé, prečo zakaždým, keď je človek na druhom konci telefónu „v banke“, spadne v ľavom rohu žene v červených šatách na zem kabelka.

Nejaký čas trvalo, kým sme doriešili aj problém, ktorý najviac trápil mňa. Ja totiž neklamem, kde som, klamem, v akom som stave. Mojím snom bolo môcť naďalej v nočnej košeli popíjať rannú kávu a čítať si na internete noviny a vysielať pritom obraz umytej, učesanej, oblečenej a farebne zladenej superženy, ktorá robí niečo užitočné, napríklad píše scenár alebo daňové priznanie. Aj to sa dá vyriešiť. Zábery dokonalých ľudí by boli predkrútené. Vizážisti, osvetlenie a citlivá postprodukcia urobia z každého z nás ľudí o tri triedy krajších, než sme v bežnej rannej realite, špeciálne vyškolení scenáristi a režiséri pripravia šoty o nás samých plné nenútenej pracovitosti, vľúdnosti a požadovanej dynamiky. Dopredu nahovoríme všetky hlásky a nahráme najčastejšie používané záchvevy mimiky. Náš hlas bude telefónom prenášaný v mikrosekundovom oneskorení a bude k nemu pridávaná elektronicky vygenerovaná vizuálna artikulácia vytvorená dopredu nasnímanými, dokonalo nalíčenými a osvetlenými perami. Keď v amerických filmoch môžu hrať dávno mŕtvi herci, technologicky by takéto telefonovanie už onedlho nemalo byť problémom ani u nás.

Vznikne zvláštny druh matrixu, hry, kde budú za nás hrať naše virtuálne masky a my sa tak v duchu platónovskej jaskyne budeme zobrazovať otrokom prikovaným k skale v podobe tieňov, ktoré budú mať so skutočnosťou spoločné len obrysy. A budeme súčasne hercami tieňového divadla, ktorí sa javia inými, než naozaj sú, aj otrokmi v okovách nútených dívať sa na to, čo nám na stenu premietajú tí ostatní.

Ak sa vám predchádzajúce riadky zdajú byť nepríčetným blúznením, skúste sa zamyslieť, koľko z toho, čo o sebe púšťate von, je naozaj pravda. Čo všetko v telefonátoch, životopisoch, prihláškach, diskusných príspevkoch, esemeskách a ememeskách je naozaj verne odrážajúce skutočnosť. Nehovorím o bohapustých klamstvách, len o drobných korekciách reality. A skúste sa zamyslieť, či s tým skončíte s príchodom ďalšej technológie.

Máločo sa dá s istotou predvídať, zákonitosti ľudskej povahy sa však nemenia s vynálezom ďalšieho vylepšeného mikročipu. Musím sa priznať, že ma to zvláštnym spôsobom upokojuje.