Skoro všetko sa dá zjesť

Mohlo to byť tak okolo roku 1998, keď som sa prvýkrát stretol s touto kapelou. Prišli do miniatúrnej regionálnej televízie, kde som sa potuloval. Traja chalani, každý s malou fľaškou whisky v ruke. Hluční a rozdrapení. Liam Gallagher style. Títo mali za sebou svoje prvé demo. Pár pesničiek, navyše z toho jedna coververzia Come Together. Z gauča som sa musel svojmu terapeutovi chtiac-nechtiac priznať, že môj vzťah k Le Payaco bol touto skúsenosťou výrazne poznačený.

Našťastie pre nich, všetky albumy, ktoré neskôr vydali, pôsobili na mňa vcelku blahodarne. Pes, priateľ môj a Intelektuál z debutu by zlomili aj väčšie fóbie. Pokračovalo to inteligentným rádiovým popom ďalších albumov, očividnou snahou neznieť ako slovenská kapela, pokusmi hrať presne ako sa teraz hrá vonku, vrátane angličtiny, a nakoniec nový album. Zavŕšenie terapie. Le Payaco si za tie roky vymysleli pár dobrých argumentov pre prípadné ďalšie hviezdne maniere.

Názov Všetko sa dá zjesť hovorí dosť o obsahu. Ak aj nie všetko, tak určite veľa rôzneho sa vmestí na album jednej gitarovej kapely. Čiernobiely svet je hneď z úvodu prekvapením roka. Takto by znel Karol Duchoň, keby spieval s Madness a v refréne samplovali gitaru z There There od Radiohead. Tomáš Sloboda oživuje zlaté časy slovenského popu. Kolegyňa Akácsová povedala, že má dojem, akoby podaktoré z tých pesničiek už odniekiaľ poznala – a má pravdu. Ďalšia z podobnej fajty a opäť s Tomášovým spevom sa volá Šarm a štýl. Má oboje a úžasný refrén navrch. Ak toto nie je vec, z ktorej rádiá spravia obrovský hit, tak si ich poslucháči naozaj zaslúžia už len elektronický progres od Metalindy.

Nesmrteľne jedovatá je obyčajný rokenrol. Dobrý zvuk, podobne ako na záver dlhoročná, donedávna len koncertná, haluz Cicusom. Večierky firemné je pre zmenu presne to, čo väčšina ľudí označuje ako Le Payaco. Tretí vrchol albumu.

Aby vrcholy lepšie vynikli, dostalo sa im opory v zbytočnej pesničke Kto to vie?. Občasné zlyhanie sebareflexie sa tejto kapele na albumoch nevyhlo ešte ani raz. Tu je tých prípadov rozumné množstvo. Aj tak by ma zaujímalo, ako museli znieť piesne, ktoré sa sem nedostali, ak pred nimi dostala prednosť pesnička Keď doma ležíš smutná s tuctovým „hrajme sa na Karibik“ refrénom. Prečo sa kapele s troma slušnými hlasmi zdá zaujímavé prenechať refrén titulnej singlovky Všetko sa dá zjesť Tine a Jane Kirschnerovej je tiež vec, ktorú asi sám od seba ťažko pochopím. Dúfal som, že časy „Kirschnerová nám z toho spraví hit“ má slovenská hudba už za sebou.

Nič z toho, čo obsahuje predchádzajúci odsek, však nezabráni zarátať do tohtoročnej domácej bilancie ďalší veľmi dobrý album. Prvý bol Vecov, druhý Hudby z Marsu a tento je tretí. Tuším trháme rekordy. Stavím päť kíl, že ctená Hudobná akadémia si v hlasovaní nevšimne ani jeden z nich.

Oficiálna stránka Le Payaco: www.lepayaco.com